Javorina Pub 21

Reštaurácia a prostredie. Martin sa vybral na východ republiky, na predmestie Košíc do Šace, kde na menšom sídlisku, medzi zmrzlinou, záložňou, kebabom a potravinami, stojí podnik Javorina Pub 21. Meno nie je náhodné: na tom istom mieste fungovala krčma Javorina vyše 40 rokov. Majiteľ ju komplet prerobil a otvoril v máji 2019, presne keď sa rozbehli majstrovstvá sveta v hokeji: „bolo to tu maximálne vypredané, atmosféra jak na štadióne". Potom prišla korona a po nej sa to „už v živote tak nerozbehlo".

Kto tam je. Majiteľom je Egon Kuči, 44 rokov, ženatý, s jedna-a-pol-mesačnou dcérkou, ktorú „ráno odídem a večer prídem a vidím ju spať v postielke". Chrbtovou kosťou podniku je jeho mama Mária, bývalá ekonómka, ktorá išla do dôchodku, prišla „pomôcť", a skončila ako prevádzkárka aj hlavný sponzor; všetci jej hovoria Babina. Štvrtý rok tu varí Monika, rozvedená, čerstvá babka, celý život predtým robila v závodnej kuchyni: „už to nie je naša kuchárka, už je to rodina". Na úvod sa mihne aj servírka Veronika.

Prečo volali Martina. „Potreboval by som nejaký nový reštart toho podniku, lebo to nejde." Po korone klesli tržby na štvrtinu, nechodia ľudia ako kedysi a rodina drží podnik nad vodou už len z vlastných úspor. Egon dúfal, že Martin nájde tú iskru, ktorá vráti hostí.

Prvá návšteva. Martin si sadol a objednal naprieč lístkom a otvorilo sa peklo slovenského gastra: „píca, kebab, hambúrger, lebo to ľudia chcú". Poháre boli zajdené od vodného kameňa, lebo podnik nemá umývačku a umýva ručne: „a je, fuj, tu keď prejdem prstom, fuj". Kebab bol gumený, zjavne urezaný zo zamrznutej šišky a prehriaty v mikrovlnke, žemľa studená. „Stroganov" nebol stroganov, ale kura na paprike. Vrcholom „pyramídy hroznej chuti" bola pizza Tučniak a Krembery so zrazeným smotanovým základom, čo chutí „jak skísnuté mlieko", do toho lyžička lacných brusníc, top 3 najhnusnejšia vec, čo kedy ochutnal. A potom maslo dva mesiace po záruke a kebab štyri mesiace po záruke. Majiteľ pritom svoju pizzu nikdy neochutnal: „nemám radšej reci, čo tam vidím."

Diagnóza. Martinov verdikt bol jednoznačný: rodina žije v minulosti, v tom, „ako bolo pred koronou", a kopíruje konkurenciu 20 metrov odtiaľto, namiesto toho, aby ponúkla niečo svoje. Najsilnejší úder padol pri otázke, na čo je Egon v podniku hrdý: „na nič, čo sa týka jedla". „Prečo by som ja ako zákazník mal prísť, keď ty na svoj podnik nie si na nič hrdý?" Pri tom vyšlo najavo aj to, čo Babina znáša: do podniku naliala pomaly 250-tisíc eur celoživotných úspor a stále dotuje stratu.

Reštart. Najprv kuchyňa: na prvý raz nebola dosť čistá, na druhý ju zvládli a Martin pochválil. Egona poslal preč od baru („vyzleč si oblečenia, choď si svoj podnik zachráň") a vzal ho na obhliadku konkurencie, aby na vlastné oči videl, čo robí okolie. Kamarát z Gastro Kuchyňenská cez noc namontoval umývačku so zmäkčovačom vody, takže koniec škaredým pohárom. Tesco venovalo 2000 eur na nákup potravín a Monika dostala profi pomocníkov do kuchyne, „čo by sme si v živote nekúpili".

Nový koncept a menu. Žiadny rebrand mena, ale jasný posun: Javorina je piváreň, tak nech jedlo ladí s pivom. Martin nechal sériu jedál: vyprážané olomoucké syrečky v pivnom cestíčku, bravčový paprikovo-cesnakový lalok od lokálneho mäsiara, kačaciu masť s cibuľkou na chlebík, guláš s pivom, domácu plnku s kačacím stehnom a slivkami, chlapské čevapčiči s ajvarom, krupicovú kašu ako dezert a pagáče. „Tá kačka s plnkou a slivkami, to je zabitá." Egon dostal úlohu rozniesť letáčiky a osloviť ľudí cez miestny rozhlas.

Ostrý večer. Hodinu pred otvorením vyskočila poistka a kuchyňa zostala bez svetla, varilo sa pri svetle z telefónu („Po tme. Po tme."). Komunikácia medzi kuchyňou a obsluhou sa rozsypala: predjedlá išli von neskoro, hlavné jedlá chladli, namiesto ajvaru sa servírovala paprková pasta a hostia čakali hodinu a pol. Martin musel celý servis na chvíľu zastaviť („všetko preč, preč, preč") a postaviť tím nanovo. Nakoniec to dotiahli, ale s odretými ušami.

Návrat po mesiaci. O mesiac sa Martin vrátil do Šace. Dobrá správa: tržby sa trošku pohli, výplata už bola, chodí viac domácich aj ľudí z Košíc a najviac frčia tvarôžky. Zlá správa: Monika tu drží celú kuchyňu sama, novú silu nezohnali, a na lístku sa znova objavil len rezeň a vyprážaný syr, žiadny posun. Tvarôžky boli tuhé, nie roztečené, zemiaková placka „blatová", nechrúmavá. Posledná šanca, Nováková pečienka z lásky, sa nakoniec dala zjesť a bola dobrá.

Verdikt: Martin odchádzal úprimne sklamaný („tých zlých jedál bolo viacej, ako som očakával") a Javorine udelil 1 nôž, najmä preto, že po mesiaci sa väčšina jeho odporúčaní nepresadila a podnik sa vracal k starému. Napriek tomu si zamiloval Babinu a Moniku a zaželal im, aby ľudia konečne našli cestu do reštaurácie. (Záznam epizódy končí pár sekúnd pred odovzdaním známky; hodnotenie 1 nôž je podľa databázy relácie.)